Najlepšie grafické karty 2020 – recenzie, test, porovnanie

Väčšina moderných CPU (procesorov) má integrované grafické jadro, pričom niektoré majú dostatočný výkon aj pre hranie starších hier. Nákupu grafickej karty sa však nevyhnete, hneď ako budete chcieť hrať novšie hry, prípadne pracovať s grafikou či videom.

Ako vybrať grafickú kartu?

Ak sa v segmente grafických kariet dobre neorientujete, poradíme vám, akú grafickú kartu si vybrať a predstavíme aj zopár obľúbených modelov.

Najlepšie grafické karty

Grafické karty – recenzie

Grafickú kartu potrebujete v prípade, že hráte radi hry, pracujete s grafikou, ale aj v prípade, že robíte bežnú kancelársku prácu či pozeráte na počítači filmy. Grafická karta do notebooku či do PC je teda určite potrebná. Vzhľadom na množstvo značiek (Nvidia, Asus, Geforce, Sapphire Pulse atď.) a modelov môže byť jej výber náročný. Vyskúšali sme niekoľko obľúbených modelov a pripravili k nim recenzie. Dúfame, že vám budú pri hľadaní tej najlepšej grafickej karty nápomocné.

Na hranie, grafiku i video

Možno si myslíte, že grafické karty slúžia iba na hranie hier, majú však omnoho viac využití:

  • Hranie hier – v tomto prípade nebudete mať s ponukou problém, drvivú väčšinu totiž tvoria práve herné grafické karty. Pri nich je dôležitý najmä výkon, daňou zaň sú však väčšinou robustnejšie rozmery, vyššia hlučnosť, potreba výkonnejšieho napájacieho zdroja a tiež vyššie nároky na ostatný hardvér. Zbytočne si kúpite tohtoročný model grafickej karty, keď bude jej výkon brzdený 10-ročným procesorom. 
  • Profesionálna práca s grafikou – môže ísť napr. o prácu s fotografiami, 2D či 3D grafikou alebo videom či s modelovacím CAD programom. V tomto prípade máte na výber buď z profesionálneho produktového radu (napr. Nvidia Quadro, AMD Radeon Pro), alebo z klasickej hernej karty. Tieto dva druhy sa väčšinou líšia iba v lepšie prispôsobených ovládačoch. Najdôležitejšie je, aby program, s ktorým chcete pracovať (napr. Adobe Photoshop, AutoCAD a pod.), podporoval konkrétny model vašej grafickej karty a tzv. API (CUDA, OpenGL, OpenCL). Kompatibilitu karty a programu si radšej vopred preverte.
  • Multimédiá a kancelárska práca – tu využijete najlacnejšie grafické karty, ktoré zvládnu bežnú kancelársku prácu, prehrávanie filmov či iných videí, prípadne nenáročné hry. Väčšina z nich je vybavená pasívnymi chladičmi bez ventilátora, sú teda mimoriadne tiché a navyše aj úsporné. Ich výhodou je tiež nízka cena.
  • Ťažba kryptomien – na tieto účely je vhodnejšie používať grafickú kartu ako procesor, v tejto oblasti totiž dosahuje vyšší výkon. Grafická karta na ťažbu kryptomien by mala podporovať technológiu OpenCL a mala by mať čo najvyšší výkon pri zachovaní čo najnižšej spotreby
  • Grafická karta do notebooku – umožní zvýšiť grafický výkon vášho notebooku. Skladá sa z dokovacej stanice, ktorá sa k notebooku pripojí pomocou rozhrania Thunderbolt 3. Vo vnútri sa nachádza grafická karta štandardnej veľkosti, pripojená k PCI Express portu dokovacej stanice.

GeForce, či Radeon?

Trhu s grafickými kartami v posledných rokoch dominujú iba 2 značky. Prvou je GeForce od výrobcu Nvidia, druhou Radeon od známeho výrobcu procesorov AMD

Kartám priamo od AMD či Nvidia sa hovorí referenčné. Grafické karty GeForce aj Radeon však ponúkajú aj iní výrobcovia, ako napr. ASUS, Sapphire, Gigabyte, MSI, ASRock, Gainward či Zotac.

Grafické karty GeForce a Radeon

Každá z týchto značiek ponúka desiatky modelov, ktoré sa môžu líšiť frekvenciou grafického jadra, veľkosťou i frekvenciou pamäte, riešením napájania, chladenia atď. Každý model teda môže mať iný výkon, stabilitu či spotrebu.

Z toho dôvodu teda nie je pre tieto grafické karty jednoduché porovnanie, napriek tomu sa okolo nich vytvorilo zopár stereotypov. Grafické karty GeForce sú pri porovnateľnom výkone o niečo drahšie, často však ponúkajú krajšie detaily v hrách vďaka najnovším technológiám. Karty Radeon mávajú občas problémy so stabilitou či výkonom v hrách, ktoré sú spôsobené nedokonalými ovládačmi. Výrobcovia však chyby opravujú vydávaním aktualizícii ovládačov.

Bude pasovať do vášho počítača? 

Kedysi sa na pripojenie grafickej karty k počítaču používala zbernica AGP. Dnes však už takú kartu pomaly nenájdete, väčšina z nich využíva rozhranie PCI Express x16, zriedka pomalšie PCI Express x8 (to sa týka skôr kancelárskych kariet). Občas sa stretnete aj s kartami pre staručké PCI rozhranie, ktoré sú určené napr. pre priemyselné počítače. Pozor – nezamieňajte si ho s PCI Express.

Najnovšie karty využívajú PCI Express x16 verzie 4.0 alebo 3.0. Ak máte počítač so staršou verziou, väčšina kariet s ním bude kompatibilná, niektoré však môžu vyžadovať zmenu verzie BIOS (interný riadiaci softvér karty).

Všetky grafické karty nemajú rovnakú veľkosť, konkrétny model by ste teda mali vyberať aj podľa toho, či bude pasovať do vašej počítačovej skrinky.

Výrobcovia zvyknú špecifikovať ich hrúbku podľa toho, koľko slotov (pozícii pre rozširujúce karty v skrinke) zaberú. Menej výkonné karty sa zmestia do jedného slotu, tie herné väčšinou obsadia 2 alebo viac slotov kvôli ich robustným chladičom.

Okrem počtu slotov si však všímajte aj dĺžku karty. Extra krátke karty sa hodia napr. pre skrinky typu mini ITX či SFF, ktoré sa používajú pri miniatúrnych multimediálnych či kancelárskych počítačoch.

Základom je jadro

Najdôležitejšou súčasťou grafickej karty je samotný grafický čip (GPU). Od jeho architektúry závisí, aká bude karta výkonná a aké funkcie vám prinesie. Obyčajne platí, že čím novší čip, tým krajšie detaily v hrách. Výrobcovia kariet a hier totiž neustále prichádzajú s novými technológiami vylepšovania obrazu. Za všetky spomeňme napr. Raytracing, čo je nový spôsob nasvietenia scény v hrách s DirectX12. Túto funkciu v súčasnosti podporujú iba karty GeForce RTX.

Základom grafickej karty je jadro

Najnovším pri kartách Nvidia GeForce je jadro s architektúrou Turing, pri AMD je to jadro Navi. Dôležitým parametrom pre odhad výkonnosti karty je základná frekvencia jadra, ktorá sa môže pohybovať od 700 do 1 600 MHz. Okrem nej sa výkonnosť dá odhadnúť aj podľa dátovej priepustnosti či iných parametrov, ktorých porovnanie by vám však trvalo zbytočne dlho. 

Pre objektívne posúdenie sa vykonáva test grafických kariet pomocou špeciálneho testovacieho softvéru (napr. Pass Mark) či priamo počtom vykreslených snímok za sekundu (fps) v konkrétnej hre.

Pri pamäti nerozhoduje iba veľkosť

Veľkosť pamäte špecifikuje, koľko informácií môže grafická karta uchovať počas spracúvania obrazu. Napr. pri hrách sa do nej ukladajú textúry. Veľkosť sa bežne pohybuje od 1 GB pri kancelárskych kartách až po 16 či 24 GB pri najvýkonnejších herných alebo profesionálnych kartách. Grafická karta na hry v  stredných detailoch voľte 2 – 4 GB pamäte, pre vysoké detaily a rozlíšenia je 4 GB absolútnym minimom, ideálnych je 8 GB.

Okrem veľkosti pamäte je dôležitý aj jej typ, z ktorého vyplýva frekvencia pamäte. Slabšie karty majú pamäť typu GDDR5 s frekvenciou 6 000 či 7 000 MHz (rozumné minimum pre herné karty), prípadne horšiu. Lepšie grafické karty majú pamäť typu GDDR6 s  frekvenciou až 14 000 MHz. V súčasnosti začína AMD používať aj nový typ pamäte označený ako HBM2. Tá je rýchlejšia ako GDDR napriek tomu, že pracuje pri omnoho nižšej frekvencii. 

Okrem frekvencii pamätí je dôležitá aj šírka dátovej zbernice. Tá špecifikuje, koľko dát dokáže karta preniesť medzi jadrom a pamäťou na jeden takt. Štandardom je 128 či 192-bitová zbernica, lepšie herné karty majú 256-bitovú zbernicu. Pri lacných kancelárskych kartách sa stretnete aj s veľmi pomalou 64-bitovou zbernicou.

Frekvenciu jadra i pamäte môžete zvýšiť, čím zvýšite aj výkon karty (pozri odstavec o pretaktovaní).

S chladnou hlavou

Tak ako iné polovodiče, ani grafické jadro, pamäte či ďalšie obvody nemajú príliš v obľube teplo. Čím výkonnejšia teda grafická karta je, tým masívnejší chladič musí výrobca použiť na to, aby dostal teplotu pod kontrolu. 

Absolútnym krátkodobým maximom pre väčšinu čipov grafických kariet je okolo 130 °C, ide však o extrém. Väčšina výrobcov sa preto snaží teplotu držať dlhodobo pod 80 °C, pri vyššej teplote zareaguje ochrana, ktorá zníži frekvenciu jadra a tým pádom aj výkon karty. V dôsledku toho teplota čipu klesne a karta sa zachráni pred zničením.

Pamäť grafickej karty

Kancelárske karty s nízkym výkonom často spoznáte podľa pasívneho chladenia. To znamená, že majú nainštalovaný chladič bez ventilátora, ktorý by rozháňal horúci vzduch. Výhodou týchto kariet je, že pracujú bez hluku. Ich chladiče sú väčšinou jednoduché a sú z hliníka.

Grafické karty vyšších tried mávajú robustné chladiče, ku ktorým pomáhajú preniesť teplo od jadra špeciálne medené rúrky nazývané heatpipes. Lacnejšie karty mávajú chladený iba grafický čip, pri tých výkonnejších sú chladené aj pamäte či napájacie obvody, čo zabezpečuje vyšší výkon i stabilitu pri vysokej záťaži (napr. pri hraní).

Multimediálne a lacnejšie herné grafické sú osadené aspoň 1 ventilátorom. Pri strednej triede sa stretnete s 2 ventilátormi, chladenie grafickej karty s najvyšším výkonom môžu zabezpečovať až 3 ventilátory. Tu nie je ani tak dôležitý počet, ako skôr priemer ventilátora (štandardom je 90 mm). Platí, že väčší ventilátor dosiahne rovnaký prietok vzduchu (a tým aj rovnakú účinnosť chladenia) pri nižších otáčkach, je teda tichší.  

Výrobcovia vybavujú grafické karty aj tepelnými senzormi a inteligentnou kontrolou teploty a otáčok ventilátora. Taká karta je teda pri nízkej záťaži (kancelárska práca, sledovanie videa) veľmi tichá, pri niektorých sa dokonca ventilátory zastavia úplne.

Máte dosť výkonný zdroj? 

Spotreba grafických kariet sa udáva vo wattoch (W) a v špecifikáciách kariet sa označuje skratkou TDP. Pri kancelárskych kartách je v podstate zanedbateľná a pohybuje sa v niekoľkých desiatkach W. Pri multimediálnych a herných kartách nižšej triedy sa stretnete so spotrebou do 100 W, čo stačí pokryť bežný počítačový zdroj s výkonom 350 W. 

Herné grafické karty strednej a vyššej triedy môžu mať spotrebu 250 W i viac, v takom prípade musíte použiť adekvátny zdroj podľa odporúčania výrobcu v špecifikácii grafickej karty (často aj vyše 650 W).

Inštalácia grafickej karty

Väčšina herných grafických kariet vyžaduje pre správnu funkciu externé napájanie pomocou 6-pinového či 8-pinového napájacieho konektora. Na niektorých nájdete viac napájacích konektorov, pripojiť však musíte všetky

Výrobcovia nezvyknú ku kartám pribaľovať napájacie redukcie, pred kúpou sa teda uistite, že máte daný konektor k dispozícii na PC zdroji. V opačnom prípade budete musieť vhodnú káblovú redukciu doobjednať. 

2, 3 či 4 monitory? Žiadny problém

Pre moderné grafické karty nie je problém ani pripojenie viacerých monitorov naraz. Podpora však závisí od konkrétneho modelu karty, niektoré môžu mať obmedzené aj max. rozlíšenie. Pri väčšine kariet strednej a vyššej triedy je limitom rozlíšenie 7 680 × 4 320 (8K), čo je viac než dostatočné pre drvivú väčšinu užívateľov. 

Na grafických kartách nájdete tieto konektory: 

  • DisplayPort – najmodernejší konektor s digitálnym prenosom. Zvláda vysoké dátové toky a tým pádom aj vysoké rozlíšenia ako napr. 4K, 5K či dokonca 8K
  • HDMI – používa sa najmä v audio-video technike na prepojenie televízora, projektora, systému domáceho kina a pod. Nenájdete ho na každom monitore. Ide o digitálne rozhranie, ktoré zvláda aj rozlíšenia 4K a vyššie (v závislosti na verzii), pričom je kompatibilné s rozhraním DVI, stačí použiť redukciu. HDMI prenáša aj zvuk.
  • DVI – digitálne rozhranie pre pripojenie monitorov. Ide v podstate o prvého nástupcu klasického analógového VGA konektora. Niektoré verzie podporujú rozlíšenia do 2K, niektoré aj 4K a viac. V súčasnosti ho postupne vytláča DisplayPort, ktorý podporuje vyššie dátové toky a tým pádom aj vyššie rozlíšenia a obnovovacie frekvencie.
  • D-sub (VGA) – starý typ analógového rozhrania, ktorý nájdete už iba na niektorých kancelárskych grafických kartách a na starších monitorom. Jeho limitom je rozlíšeni cca Full HD. V súčasnosti ho neodporúčame používať.

Zaujímavými v tomto smere sú funkcie Nvidia G-sync a AMD Freesync. Tieto funkcie dokážu synchronizovať obnovenie obrazu na monitore a odoslané snímky z grafickej karty. Dokážu teda zabezpečiť plynulý obraz bez trhania v rýchlych hrách. Musia však byť podprované aj samotným monitorom.

Máte málo výkonu? Pomôže pretaktovanie

Mnoho skúsenejších hráčov sa obzerá aj po možnostiach pretaktovania grafickej karty (overclocking). Ide v podstate o zvýšenie frekvencie grafického čipu a pamäte, čo vedie automaticky aj k zväčšeniu výkonu a vyššiemu počtu fps (snímkov/s) a tým pádom aj k vyššej plynulosti hier.

Grafická karta na hranie hier

Takmer každá grafická karta sa dá pretaktovať, niektoré sú však na tento účel priamo navrhnuté. Takéto karty majú v názve skratku OC (od slova overclocking) a sú vybavené lepšie navrhnutými napájacími obvodmi. Pri ich výrobe sú tiež použité lepšie kusy zo série grafických a pamäťových čipov, ktoré znesú vyššie frekvencie. Karty, ktoré na to nie sú navrhnuté, môžete pretaktovať tiež, často však iba veľmi málo nad základnú frekvenciu, pričom výsledkom je nárast výkonu o pár %. 

Na účely pretaktovania dodávajú výrobcovia ku kartám aj špeciálny softvér, pomocou ktorého môžete meniť frekvencie jadra i pamätie, napájacie napätie, otáčky ventilátora atď. Niektoré tiež umožňujú nastaviť žiadaný rozsah fps v hrách, karta vďaka tomu nepobeží na plný výkon, kým to nebude potrebné a bude mať nižšiu spotrebu i nižšiu hlučnosť.

Nezabúdajte však, že pretaktovaním grafickej karty môžete stratiť záruku.

Ďalšie parametre a funkcie grafických kariet

  • Dual BIOS – je výsadou grafických kariet navrhnutých pre pretaktovanie. Vďaka nej môžete pomocou mechanického prepínača na karte prepínať medzi 2 konfiguráciami karty, napr. stabilnou a pretaktovanou.
  • Shader – týmto pojmom sa označuje výpočtová jednotka grafického čipu (čím viac ich je, tým lepšie). Niekedy sa shaderom hovorí aj streamovacie procesory, shader procesory či CUDA jadrá.
  • Backplate – kovová (najčastejšie hliníková) podložka, ktorá zabezpečuje pevné spojenie grafického čipu a tým pádom aj chladiča s kartou. Okrem toho tiež chráni súčiastky na zadnej strane a pomáha rozptyľovať teplo
  • Low profile – týmto pojmom sa označujú grafické karty určené pre veľmi malé počítačové skrinky typu SFF.
  • Nvidia 3D vision – systém umožňujúci hranie s 3D okuliarmi. Postupne ho nahrádza virtuálna realita.
  • VR-ready – označenie grafickej karty, ktorá je kompatibilná s hraním vo virtuálnej realite.
  • Crossfire, SLI – technológie umožňujúce vzájomné prepojenie 2 grafických kariet na 1 základnej doske v počítači za účelom zvýšenia ich výkonu.

Najčastejšie otázky a odpovede (FAQ)

Potrebujem vôbec grafickú kartu? Túto otázku sa pýtajú mnohí bežní užívatelia. Ak neplánujete hrať najnovšie hry, nerobíte grafiku či neťažíte kryptomeny, novú grafickú kartu nepotrebujete. Pokiaľ ste sa pre jej kúpu rozhodli, určite si robíte prieskum a zvažujete všetky za a proti. Do redakcie nám chodia na túto tému rôzne otázky, ktoré sme sa rozhodli zodpovedať. Ak sa aj vy chcete niečo opýtať, napíšte nám do komentárov a my vám otázky čo najskôr zodpovieme.

Ako funguje grafická karta?

Grafická karta vytvára statické snímky a rýchlo ich strieda za sebou, čím vzniká ilúzia pohybu. Počet snímok za sekundu udáva hodnota FPS.

Je pre výber grafickej karty dôležitý procesor?

Keďže procesor do grafickej karty posiela príkazy, podľa ktorých grafická karta vytvára snímky, je pri výbere karty procesor dôležitý. Je potrebné, aby obe súčiastky mali podobnú výkonnostnú úroveň, aby obraz fungoval bezproblémovo.

Aká grafická pamäť je ideálna?

To závisí od toho, na čo všetko plánujete grafickú kartu používať. Vo všeobecnosti možno povedať, že čím väčšia pamäť, tým lepšie. Avšak pre kancelársku prácu vám postačí pamäť 2 GB, na hranie náročnejších hier 6 GB a na hranie najnovších hier a grafické práce budete potrebovať 12 GB pamäte.

Vaše hodnotenie:
(89.6%)
Dátum publikovania: 24.04.2020
Dátum poslednej aktualizácie: 05.05.2020
Autor
Redakcia

Redakcia

Pripravujeme pre vás recenzie, testy, hodnotenia. Snažíme sa vám poskytnúť všetky informácie, ktoré vám pomôžu pri rozhodovaní s nákupom spotrebiča, elektroniky alebo iného produktu. Zapojte sa aj vy do diskusie pomocou komentára a pomôžte niekomu ďalšiemu.


Pridať komentár